Manache Shlok – 21 to 40

mana vasana chuukvii yerazhaara

mana kamana sandi re drvya dhaara

mana yatana thor he garbh vaasi
mana sajjana bhetvii raaghavasii21

मना वासना चूकवीं येरझारा।

मना कामना सांडी रे द्रव्यदारा॥

मना यातना थोर हे गर्भवासीं।
मना सज्जना भेटवीं राघवासीं॥२१॥

mana sajjana hiit mazhe karave।

raghunayaka dhruda chitii dharave॥

maharaj to swami vayusutaachaa।

jana uddharii naath loktrayacha॥22॥

मना सज्जना हीत माझें करावें।

रघुनायका दृढ चित्ती धरावें॥

महाराज तो स्वामि वायुसुताचा।

जना उद्धरी नाथ लोकत्रयाचा॥२२॥

na bole mana raghave viin kaahii।

janii vaauge bolta sukh naahi॥

ghadii ne ghadii kaal ayushya neto।

dehaantii tula kon sodu pahato॥23॥

न बोलें मना राघवेवीण कांहीं।

जनी वाउगें बोलता सुख नाहीं॥

घडिने घडी काळ आयुष्य नेतो।

देहांतीं तुला कोण सोडूं पहातो?॥२३॥

raghunayaka viin vaaya shinaave।

jana saarikhe vyarth ka vosanave॥

sada sarvada naam vaache vaso de।

ahanta mani papinii te naso de॥24॥

रघुनायकावीण वांया शिणावे।

जनासारिखे व्यर्थ कां वोसणावें॥

सदा सर्वदा नाम वाचे वसो दे।

अहंता मनी पापिणी ते नसो दे॥२४॥

mana viit maanu nako bolnyaacha।

pudhe maaguta raam jodel kaicha॥

sukhachii ghadii lotata sukh aahe।

pudhe sarv jaaiil kaahii na raahe॥25॥

मना वीट मानूं नको बोलण्याचा।

पुढें मागुता राम जोडेल कैंचा॥

सुखाची घडी लोटतां सूख आहे।

पुढें सर्व जाईल कांही न राहे॥२५॥

dehe rakshana kaarne yatnya kela।
parii shevatii kaal gheuni gela॥
karii re mana bhakti yaa raghavachii।
pudhe antarii sodi chinta bhavachi॥26॥

देहेरक्षणाकारणें यत्न केला।

परी शेवटीं काळ घेउन गेला॥

करीं रे मना भक्ति या राघवाची।

पुढें अंतरीं सोडिं चिंता भवाची॥२६॥

bhavacha bhaye kaay bheetos landi।
dharii re mana dheer dhaakasi saandi॥
raghunayaka saarikha swami shiirii।
nupekshi kada koplya dand dhaarii ॥27॥

भवाच्या भये काय भीतोस लंडी।
धरीं रे मना धीर धाकासि सांडी॥
रघूनायकासारिखा स्वामि शीरीं।
नुपेक्षी कदा कोपल्या दंडधारी॥२७॥

dinanaath haa raam koudand dhaarii।
pudhe dekhta kaal poti tharari॥
mana vakya nemast hey satya maani।
nupekshi kada raam daasabhimanii॥28॥

दिनानात हा राम कोदंडधारी।
पुढें देखतां काळ पोटीं थरारी॥
मना वाक्य नेमस्त हे सत्य मानीं।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥२८॥

padi raghavaache sada beed gaaje।
bale bhaktarii pooshirii kaambi vaaje॥
puri vaahili sarv jene vimaani।
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥29॥

पदी राघवाचे सदा ब्रीद गाजे।
वळें भक्तरीपूशिरी कांबि वाजे॥
पुरी वाहिली सर्व जेणे विमानीं।
नुपेक्षी कदा रामदासाभिमानी॥२९॥

samarthachiya sevaka vakra paahe।
asa sarv bhoomandali kon aahe॥
jayachii liila varniti lok tiinhii।
nupekshi kada raam daasabhimanii॥30॥

समर्थाचिया सेवका वक्र पाहे।
असा सर्व भुमंडळी कोण आहे॥
जयाची लिला वर्णिती लोक तीन्ही।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३०॥

mahasankati sodile dev jene।
pratape bale aagala sarvagune
jayate smare shailaja shoolpaanii।
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥31॥

महासंकटी सोडिले देव जेणें।
प्रतापे बळे आगळा सर्वगूणे॥
जयाते स्मरे शैलजा शूलपाणी।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३१॥

halya shila raghaave mukt kelii
padi laagta divya houni gelii
jaya varnita shiinalii vedvani
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥32॥

अहल्या शिळा राघवें मुक्त केली।
पदीं लागतां दिव्य होऊनि गेली॥
जया वर्णितां शीणली वेदवाणी।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३२॥

vase merumandar he shrishti liila
shashi surya taaraangane megh mala
chiranjeev kele jani daas donhii
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥33॥

वसे मेरुमांदार हे सृष्टिलीला ।
शशी सूर्य तारांगणे मेघमाला॥
चिरंजीव केले जनी दास दोन्ही।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३३॥

upeksha kada raam roopii asena
jiva manava nishchayo to vasena
shiri bhaar vaahen bole purani
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥34॥

उपेक्षी कदा रामरुपी असेना।
जिवां मानवां निश्चयो तो वसेना॥
शिरी भार वाहेन बोले पुराणीं।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३४॥

ase ho jaya antari bhaav jaisa
vasa ho taya antari dev taisa
ananyaas rakshiitase chaap paani
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥35॥

असे हो जया अंतरी भाव जैसा।
वसे हो तया अंतरी देव तैसा॥
अनन्यास रक्षीतसे चापपाणी।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३५॥

sada sarvada dev sanniidh aahe
krupaloo pane alp dhaarisht paahe
sukhanand anand kaivalya daanii
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥36॥

सदा सर्वदा देव सन्नीध आहे।
कृपाळुपणे अल्प धारीष्ट पाहे॥
सुखानंद आनंद कैवल्यदानी।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३६॥

sada chakravaakasi martand jaisa
udi ghaalito sankatii swami taisa
hari bhakticha ghaav gaaje nishanii
nupekshi kada raam daasabhimaanii॥37॥

सदा चक्रवाकासि मार्तंड जैसा।
उडी घालितो संकटी स्वामि तैसा॥
हरीभक्तिचा घाव गाजे निशाणी।
नुपेक्षी कदा राम दासाभिमानी॥३७॥

mana prarthana tujala ek aahe
raghuraaj thaakiit houni paahe
avagnyaa kada ho yadarthii na kiije
mana sajjana raghavii vastii keeje॥38॥

मना प्रार्थना तूजला एक आहे।
रघूराज थक्कीत होऊनि पाहे॥
अवज्ञा कदा हो यदर्थी न कीजे।
मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥३८॥

jaya varnitii ved shastre purane
jaya cheni yoge samadhan baane
taya laagi he sarv chaanchalya diije
mana sajjana raghavii vastii keeje॥39॥

जया वर्णिती वेद शास्त्रे पुराणे।
जयाचेनि योगें समाधान बाणे॥
तयालागिं हें सर्व चांचल्य दीजे।
मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥३९॥

mana paavije sarvahii sukh jethe
atii aadare thevije laksh tethe
viveke kudii kalpana paaltiije
mana sajjana raghavii vastii keeje॥40॥

मना पाविजे सर्वही सूख जेथे।
अति आदरें ठेविजे लक्ष तेथें॥
विविकें कुडी कल्पना पालटिजे।
मना सज्जना राघवी वस्ति कीजे॥४०॥

Leave a Comment